Autor: Mgr. Roman Stoszek
Blog čerpá z rigoróznej práce autora Mgr. Romana Stoszeka, predloženej na Právnickej fakulte UMB, Banská Bystrica.
Použité skratky:
SobZ – slovenský Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.)
TOZ – Taliansky Občiansky zákonník (Codice civile)
2.5 Všeobecne o talianskych spoločnostiach
Založenie spoločnosti
Základným právnym inštitútom, z ktorého vyplýva aj cieľ spoločností, je Zmluva o spoločnosti (contratto di societa). „Zmluvou o spoločnosti dve alebo viac osôb odovzdávajú veci alebo služby na spoločný výkon hospodárskej činnosti s cieľom rozdeliť si z toho vyplývajúci zisk.“ (čl. 2247 TOZ) Reformou legislatívy o kapitálových spoločnostiach (D.Lgs. 88/1993, smernica 89/667/EHS) sa vykonala komunitárna smernica, ktorou sa zaviedla tzv. spoločnosť s jedným spoločníkom (societa unipersonale), založená na jednostrannom právnom úkone – zakladateľskom úkone (Atto costitutivo). Takýmito spoločnosťami môžu byť spoločnosť s ručením obmedzeným (S.R.L.), ktorá musí mať v názve uvedené, že sa jedná o spoločnosť s jediným spoločníkom a akciová spoločnosť (S.A.).
Na Slovensku jasne rozlišujeme medzi spoločenskou zmluvou, ktorou sa zakladá spoločnosť a ktorá upravuje vzťahy medzi viacerými spoločníkmi – zakladateľmi tej istej spoločnosti a na druhej strane zakladateľskou listinou, ktorá upravuje založenie spoločnosti s jedným spoločníkom - zakladateľom. „Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi...“ (§ 57 SObZ, ods. 1) „Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ, spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina...“ (§ 57 SObZ, ods. 3)
Prvky zakladateľskej zmluvy
Prvky, ktoré rozlišujú zakladateľskú zmluvu od iných zmluvných typov, sú:
a) vklady vo forme vecí , služieb, pohľadávok alebo diela – objektívna zložka,
b) úmysel vykonávať spolu s ostatnými spoločníkmi hospodársku aktivitu – subjektívna zložka,
c) záujem spoločníkov rozdeliť si prípadný zisk dosiahnutý ekonomickou aktivitou spoločnosti – cieľ zisku.
Na rozdiel od slovenského právneho poriadku, ktorý zakazuje vklad vo forme záväzku vykonať práce alebo služby (§ 59, ods 2), taliansky náprotivok ho povoľuje (Čl. 2247 TOZ). Preto vkladom môžu byť veci alebo služby, spočívajúce napr. vo vykonaní diela a to manuálneho alebo intelektuálneho. Tieto vklady formujú potom tzv. “kapitál spoločnosti“ (capitale sociale), čo je u nás „základné imanie“.
Predmet činnosti
Talianske právo predpisuje spoločnostiam, aby pri svojom vzniku uviedli v obchodnom registri aj tzv. predmet činnosti (oggetto sociale). Problematickým pri preklade je fakt, že Taliani pri tejto téme zvyknú písať conseguire l´oggetto sociale, čo v doslovnom preklade znamená dosahovať predmet činnosti. Riešením je buď preklad vykonávať predmet činnosti, alebo dosahovať ciele spoločnosti.
Premet činnosti predstavuje konkrétnu hospodársku činnosť, na ktorej vykonávaní sa strany zmluvy o spoločnosti dohodli a na ktorú sa zaväzujú vykonať vklady. Výkon tejto činnosti je stredným cieľom (scopo mezzo), pričom konečným cieľom (scopo ultimo) je dosahovanie zisku.[1]
Vznik spoločnosti
Po spísaní zmluvy o spoločnosti alebo zakladateľského úkonu (založení spoločnosti) taliansky OZ vyžaduje v čl. 2200, aby sa spoločnosti, ktoré majú niektorú z právnych foriem, ktoré dovoľuje TOZ, zapísali do Obchodného registra. Obchodný register má tzv. bežnú sekciu (zapisujú sa do nej kapitálové spoločnosti) a osobitnú sekciu (zápis malopodnikateľov, jednoduchých spoločností a remeselných spoločností). Vykonaním zápisu do OR vzniká spoločnosť v zmysle zákona. Obdobný spôsob vzniku spoločnosti predpisuje aj slovenský SObZ, až na to, že náš Obchodný register sa delí na sekcie podľa právnej formy spoločnosti (As, Sro,...)
Stanovy
Stanovy spoločnosti v oboch právnych poriadkoch slúžia na úpravu práv a povinností spoločníkov, orgánov spoločnosti, atď. Napriek tomu, že SObZ výslovne nedefinuje pojem stanovy, vo viacerých svojich ustanoveniach na stanovy odkazuje (napr. pri prevode obchodného podielu, § 61 ods. 2). Taliansky ObZ takisto výslovne nedefinuje pojem stanovy, namiesto toho používa pojem štatút (statuto). Funkcia štatútu je obdobná ako v slovenskom práve.
Orgány spoločnosti
Problematika orgánov spoločnosti nás privádza k ďalším zvláštnostiam talianskej úpravy v porovnaní so slovenskou.
Štatutárny orgán – to, že na Slovensku bežne koná v mene spoločnosti tzv. štatutárny orgán, je pre našinca samozrejmosťou. Avšak z prekladového hľadiska fakt pojem štatutárny orgán spôsobuje problémy. Slovenské právo totiž pojem „štatutár“ či „štatutárny orgán“ používajú s obľubou, dokonca i vo výpise z obchodného registra nájdete políčko „štatutárny orgán“, napriek tomu, že žiadna obchodná spoločnosť nedisponuje dokumentom, ktorý by sa nazýval štatútom. Jediným argumentom v prospech tohto výrazu je skutočnosť, že legislatívnym podkladom pre inštitút štatutárneho orgánu je § 13 SObZ, ktorý definuje, že za podnikateľa, ktorý je právnickou osobou, koná spomínaný štatutárny orgán. Takisto § 20 (1) ustanovuje, že „Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).“ Táto nezrovnalosť potom spôsobuje problém v preklade, kde by sa teda správne mal použiť pojem „organo statutario/organo da statuto“ avšak ten sa používa v súvislosti s organizáciami inými než obchodné spoločnosti, pre ktoré je štatút povinným dokumentom (napr. združenia). V skutočnosti talianske úradné dokumenty, ako napr. výpis z obchodného registra, používajú na označenie štatutárneho orgánu „osoba oprávnená konať v mene spoločnosti“ , „právomoc podpisu – potere di firma“ alebo „právomoc zastupovania – potere di rappresentanza“. Na spresnenie vždy dodávajú, že osoba má právomoc podpisu – potere di firma - a doplňujú, či ako a v akom rozsahu táto osoba môže konať. V Taliansku môže štatutár konať samostatným podpisom (disgiunto)alebo spoločným podpisom (congiunto) jedného alebo viacerých konateľov. Vtedy je jasné, že ide o tzv. štatutárny orgán. Ďalším „kameňom úrazu“ je fakt, že v Taliansku pojem konateľ (amministratore) neznamená automaticky štatutárny orgán, ale len orgán poverený správou a vedením spoločnosti, čiže ľudovo povedané menežér. Pre lepšie pochopenie uvádzam úryvok z talianskej právnej teórie:
Správa a zastupovanie
Vo všetkých formách spoločností sa rozlišuje medzi správou a zastupovaním spoločnosti takto:
- konateľ je ten, kto má právo spravovať a riadiť spoločnosť (táto právomoc má teda interný charakter)
- právny zástupca je ten, kto má právomoc vyjadriť navonok spoločenskú vôľu, konať voči tretím v mene spoločnosti (charakter externý). Právomoc spravovať a riadiť je bežne ale nie nevyhnutne spojená s právomocou zastupovať. Môže sa však stať, že jeden alebo viacerí konatelia sú zbavení spôsobilosti zastupovať spoločnosť. Pre takýto prípad sa vyžaduje výslovné ustanovenie v zmluve o spoločnosti; v opačnom prípade má právomoc zastupovať spoločnosť každý spoločník – konateľ.[2]
Orgán riadenia – v talianskych obchodných spoločnostiach sa rozlišuje, či „orgán riadenia“ len spravuje, alebo má aj právomoc podpisu. V druhom prípade sa podľa slovenskej terminológie jedná zároveň o štatutárny orgán. Dôležité je si však uvedomiť, že ak v prípade slovenského obchodného práva poznáme rôzne druhy osôb, ktoré konajú v mene spoločnosti, v Taliansku je to obdobne, avšak s niekoľkými odlišnosťami.
- konateľ (amministratore) – v talianskych spoločnostiach nájdeme pojem konateľ (amministratore – správca) ako osobu, ktorá je poverení správou spoločnosti. Je to manažér, ktorý môže ale aj nemusí byť zároveň spoločníkom a takisto môže ale nemusí byť zároveň štatutárnym orgánom. V prípade viacerých konateľov, ak týmto neprináleží právomoc podpisu priamo zo zákona (napr. pri jednoduchej spoločnosti prináleží všetkým spoločníkom podpisová právomoc zo zákona, ak neustanovuje niečo iné zmluva o spoločnosti)
- splnomocnený konateľ (amministratore delegato) – splnomocneným konateľom prináleží okrem právomocí priznaným im zo zákona (riadiť spoločnosť, atď.) aj špecifická právomoc v určitej oblasti právnych úkonov podľa obsahu dodatočného splnomocnenia (napr. vykonávať právne úkony a dozor v oblasti bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, komunikácie s orgánmi daňovými alebo odvodovými, atď. ) rozsah špeciálneho splnomocnenia býva uvedený v obchodnom registri pre konkrétnu osobu.
- prokurista (procuratore) – prokurista má na starosti výkon právnych úkonov v špecifickej oblasti, avšak nepatrí medzi riadiace orgány spoločnosti.
- predstavenstvo (consiglio di amministrazione)- je výkonným orgánom slovenskej A.S. V Taliansku však predstavenstvo má okrem A.S. aj S.R.O. Členovia predstavenstva (consiglieri) bývajú označovaní aj ako konatelia (amministratori).
- splnomocnený člen predstavenstva (consigliere delegato) – má okrem právomocí člena predstavenstva aj dodatočné právomoci v určitej oblasti vyplývajúce z osobitného splnomocnenia (procura speciale)
- valné zhromaždenie spoločníkov (assemblea dei soci) – valné zhromaždenie spoločníkov je vrcholný orgán, ktorý pretvára záujmy spoločníkov do uznesení (delibere), ktoré potom predstavenstvo musí vykonávať. Medzi štandardné právomoci v.z. patrí aj schvaľovanie účtovnej závierky predloženej predstavenstvom, navyšovanie alebo znižovanie základného imania, atď.
- dozorná rada (colleggio sindacale) - Dozorná rada má zabezpečiť, aby riadiace orgány hospodárili v súlade so zákonom a so záujmami spoločníkov. Dozorná rada má odlišné právomoci vo vzťahu k riadiacim orgánom podľa prijatého systému riadenia (viď kapitolu „Systémy riadenia“)
- audítor (revisore contabile) – je to osoba zapísaná v Zozname audítorov Ministerstva spravodlivosti a býva členom dozorných rád (niekedy zákon ukladá spoločnostiam obsadiť členstvo v dozornej rade audítorom)
Autor v súčasnosti pôsobí ako úradný prekladateľ (www.preklady-taliancina.sk),
rozhodca rozhodcovského súdu EURES s.r.o. (http://www.arbitraz-mediacia.sk)
a spolupracuje s advokátskou kanceláriou JUDr. Jindřicha Stoszek (www.advokat-bratislava.sk)
[1] Ipercompendio – Diritto Commerciale, prof. Federico del Giudice a kolektív, Edizione Simone, 2010, str. 280
[2] Ipercompendio – Diritto Commerciale, prof. Federico del Giudice a kolektív, Edizione Simone, 2010, str. 58