JUDr. ROMAN STOSZEK

preklady a úradné preklady v slovenčine a v taliančine
Bratislava, Žilina, Prešov, Piešťany, Liptovský Mikuláš
bezproblémové dodanie úradných prekladov na dobierku po celej SR

slovensky italiano

Kontaktné informácie

5 najčastejších chýb v talianskom preklade

Autor: JUDr. Roman Stoszek

Práca s jazykom je predovšetkým neustále štúdium nových pojmov, rozširovanie slovnej zásoby a učenie sa „cítiť“ jazyk. Taliančina je špecifická v tom, že nie je možné sa spoliehať na pevne dané pravidlá, pretože z dôvodu vnútroštátnej rozmanitosti regiónov existuje mnoho výnimiek a špecifík, ktoré si lingvista osvojí až praxou a hlbším štúdiom. Pri preklade právnych textov (rozhodnutia súdov, právne akty orgánov verejnej správy, zmluvy, atď. ) prekladateľovi nestačí len vedieť, ako skladať vety, avšak kľúčová je terminológia. V právnom texte ide o to zachovať obsah, teda správne vyjadriť, k akému vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností subjektu dôjde. V prípade, že prekladateľ z rôznych dôvodov nezachová obsah, je jeho preklad nielenže nesprávny, ale môže byť až škodlivý, pretože orgán verejnej správy, ktorý rozhoduje o osude účastníka, si môže nesprávne vyložiť skutočnosti popísané v preklade a rozhodnúť pre účastníka nevyhovujúco.

Príkladom môže byť, keď v preklade talianskeho výpisu z Obchodného registra slovenský pracovník študuje preklad a hľadá v dokumente, kto je štatutárny orgán. Práve štatutárny orgán je nočná mora neskúseného prekladateľa. Keďže talianske právo pojem štatutárny orgán nepozná, slovenský prekladateľ musí z obsahu výpisu vyrozumieť, kto má právomoc podpisovať v mene firmy a zaväzovať ju svojím konaním. Takou osobou vo firme je rappresentante della societá (zástupca spoločnosti), prípadne osoba con potere di firma sociale (s právomocou podpisovať za spoločnosť). Štatutárnym orgánom môže byť jeden alebo viac amministratori (konateľov tak ako u nás, avšak len ak si podnikateľ za riadiaci orgán zvolí konateľov a nie predstavenstvo), ale aj jednotlivé zložky predstavenstva (ak dôjde k jeho vytvoreniu, obvykle predseda a podpredseda predstavenstva majú podpisovú právomoc). V prípade amministratore delegato (splnomocnený člen predstavenstva/konateľ) tento ktorý koná za spoločnosť v rozsahu právomocí zo splnomocnenia, udeleného mu predstavenstvom alebo konateľmi štatutármi. Štatutárnym orgánom pobočky môže byť institore (vedúci prevádzky), ktorého právomoc sa odvodzuje od tzv. procura institoria, udelenej priamo podnikateľom, avšak niektorými právomocami (napr. meniť predmet činnosti) napriek tomu vedúci prevádzky nedisponuje (napr. predávať nehnuteľný majetok). Takisto môže za spoločnosť vykonávať vymedzené právne úkony procuratore (prokurista), ktorý však nie je štatutárnym orgánom a nemôže podnik zastupovať v súdnom konaní (vedúci prevádzky môže).

Súvisiacim, avšak menej podstatným omylom, ktorého sa však dopúšťajú aj niektorí Taliani bez právnického vzdelania, je prekladať a výraz „splnomocnenie“ ako delega. „Právny úkon, ktorým osoba udeľuje inej osobe právo ju zástupovať sa nazýva procura (v hovorovej reči sa nazýva aj delega)[1]. Talianska právna veda rozlišuje tak ako u nás všeobecné splnomocnenie (procura generale), špeciálne splnomocnenie (procura speciale) a procesné splnomocnenie (procura alle liti). K pojmu delega (nespisovný pojem) sa približuje pojem delegificazione (delegácia právomoci), kde jeden orgán verejnej správy prenesie niektoré svoje právomoci na iný orgán. V podstate použitím prekladu delega sa prekladateľ síce nedopúšťa chyby, za ktorú by ho malo ministerstvo nastoknúť na kôl, avšak čitateľ s právnickým vzdelaním rozpozná laickosť pôvodcu prekladu.

Nie je zlé spomenúť chybu, keď sa pojem zmluvné strany prekladá ako parti contrattuali , čo je nesprávne, má sa prekladať parti contraenti (strany, ktoré uzatvárajú zmluvu).

Slováci majú tradičnú ťažkosť pochopiť v Taliančine používanie členov. Pre učiteľa - rodeného Taliana- je skutočne ťažké vysvetliť správne používanie svojim študentom, pretože sa nevie do ich slovanského naprogramovania vcítiť. Obmedzí sa na zopár poučiek, ktoré je možné nájsť v každej gramatickej učebnici, čo sa na prvý pohľad môže zdať nápomocné, avšak pri reálnom preklade slovenský študent tápe. Vysvetliť a naučiť správne používať členy vyžaduje „precítenie“ jazyka a to sa dostaví buď po dlhoročnom pobyte v krajine alebo po nespočetnom množstve korektúr skúšobných prekladov študenta, kde sa mu vysvetlia výnamové rozdiela výrazu s členom určitý, neurčitým, prípadne vynechaním člena. Avšak ani skúsený prekladateľ si nedovolí opraviť kolegovu chybu v člene, ak nemá vyvinuté „cítenie“, pretože taliančina je plná výnimiek a nikto nevie, či práve tento prípad do nej nespadá. Dobrá jazyková škola by mala vedieť naučiť svojich študentov práve rozumieť používaniu členov a predložiek.

Okrem chýb vo význame slova sa prekladatelia musia popasovať s iným problémom, spoločným pre všetky jazyky... preklepy. Preklepy v číslach totiž dokážu narobiť viacero šarapaty, než významové chyby. Preklepy v očiach klienta znižujú obraz o kvalite prekladateľa preto, pretože klient sám síce nie je schopný posúdiť jazykovú kvalitu prekladu, avšak je schopný poukázať na nesúlad čísel, mien, miest, atď. Tento nedostatok prináša trápne situácie, kedy sa klient musí vrátiť odmietnutý z úradu do kancelárie prekladateľa, namrzený, že za svoje peniaze nedostal adekvátne dielo. Prekladateľ nemôže reagovať inak, než s pokorou, pretože bremä zlyhania nesie len on sám. Ako to napraviť? Dodatočná zľava z ceny určite poteší a automatické prevzatie a prepracovanie prekladu je samozrejmosťou. Dlhodobá koncepcia riešenia tohto problému je v metodike, akou postupuje prekladateľ. Optimálnou je tzv. krížová kontrola, kde prekladateľ po sebe skontroluje svoj výstup (odchytá tak väčšinu chýb z preklepov a lepšie doladí vety či pojmy). Následne zaangažuje klienta a požiada ho aby si preklad sám pozrel a porovnal čísla, dátumy a mená, na čo klient reaguje zväčša pozitívne, pretože vidí, že prekladateľ si prizná svoje možné ľudské nedostatky a nechá klienta podieľať sa na výstupe. Tento krok má však jeden veľmi dôležitý psychologický efekt. Ak sa po krížovej kontrole na cieľovom úrade objaví chyba, klient už nebude viniť len prekladateľa ale bude cítiť aj svoj podiel zodpovednosti, keďže „aj on mal možnosť skontrolovať kvalitu“. Preto sa pre následnom previazaní prekladu nebude „mračiť“ výčitkami ale bude ústretový.